Môj košík:

0 ks - 0,00 €
V košíku nie sú žiadne položky.

0

 

ZDROJ : článok Ženy v meste, Miriam Zsilleová

Niektoré príbehy je také ťažké počúvať, že si ani nedokážete predstaviť, ako sa to dá prežiť. Ako sa dá prežiť smrť 15-ročnej dcéry, ktorá chcela veľmi žiť a choroba ju zlomila presne za rok, mesiac a jeden deň. Žaneta Petrášová sa musela naučiť žiť ďalej a dnes pomáha rodinám s ťažko chorými deťmi, aby netrpeli tak ako jej rodina. Zakladateľka detského mobilného hospicu Pod Krídlami Dominiky prišla do našej zmenárne so svojím 8-mesačným synom a prerozprávala nám príbeh Dominiky, ako by tu stále bola.   

Dominika bolo vymodlené a dlhoočakávané bábo. ”Vyše roka sme čakali, kým som otehotnela. A keď sa narodila, bola ukážkovým dieťaťom, asi aj preto, že s nami bola len krátkych 15 rokov,” hovorí jej mama Žaneta Petrášová. Dominika Petrášová zomrela presne jeden rok, jeden mesiac a jeden deň potom, čo ju prijali do nemocnice a diagnostikovali T-bunkový lymfóm. Mala 15 rokov.

 Než sa Dominika narodila a zmenila všetkým život, jej mama Žaneta študovala a pracovala. “Vždy bol môj sen pracovať s ľuďmi, ale môj problém je pracovať pod niekým, tak som si vždy hľadala robotu na vyšších pozíciách, aby som sa nemusela nikomu podriaďovať,” smeje sa vyučená predavačka, keď vysvetľuje, prečo robila dlhé roky vedúcu v športovom obchode alebo zástupkyňu v potravinách veľkého reťazca. Skúšala aj podnikať, ale jej obchod s detskými topánkami nevedel konkurovať cenám v nákupných strediskách.

Život jej skomplikoval pád na schodoch v práci. Dva roky bojovala s následkami, podstúpila operácie, ale nakoniec ostala na invalidnom dôchodku. “Už som sa nemohla vrátiť do obchodu na plný úväzok, tak som len príležitostne pracovala brigádovala,” hovorí.

 

Jej dcéra Dominika vedela od malička čím bude. “Asi od piatich rokov chcela byť lekárkou, ako osemročná sa rozhodla, že bude detskou lekárkou, lebo milovala deti,” spomína jej mama. “Až po jej smrti som našla od nej pár riadkov, kde si naplánovala, že pôjde na medicínu do Hradca Králové a že si s kamarátkou otvoria ambulanciu, tá jej mala robiť sestričku. Bola s tým úplne zžitá,” spomína dnes mama. 

Určite by si svoj sen splnila, lebo Dominika si vedela ísť za tým, čo ju nadchlo. Platilo to aj o francúzštine. Milovala tento jazyk a učila sa ho od prvej triedy, až kým sa nedostala na francúzske osemročné bilingválne gymnázium.

 

Tam sa ozvala choroba, rýchlo a úplne nenápadne. “Posledný prázdninový víkend išla do Brna na majstrovstvá Európy mažoretiek a odtiaľ mi volala, že ju bolí rameno. Mysleli sme, že si ho len podchladila v autobuse, ale ďalší týždeň v piatok nám doma odpadla. V sobotu sa jej zhoršil stav, tak sme išli na pohotovosť a už to šlo veľmi rýchlo,” opisuje pokojne mama najhoršie dni v jej živote.

Röntgen ukázal, že Dominika má niečo v hrudníku, CTC potvrdilo, že je to 10 krát 8-centimetrový veľký útvar. V pondelok ju operovali a o tri týždne začali s chemoterapiou. “Hovorili nám, že je tam 85-percentná šanca na vyliečenie, ale na oddelení boli dve deti s rovnakou diagnózou a obe zomreli. Spätne si myslím, že vedeli, že je to bez šance,” tvrdí Žaneta Petrášová.  

 

V júni ich čakalo vyšetrenie, ktoré malo potvrdiť, že je Dominika vyliečená. “Potvrdili presný opak, do troch týždňoch bol z 3-centimetrového lymfómu v hrudníku 13-centimetrový,” vysvetľuje mama. Posledné dni boli desivé. “Modlila som sa, aby zomrela, lebo mala neskutočné bolesti. Je to hrozné to len vysloviť, nie že prežiť, ale keď ste videli ako trpí, bolo to horšie. Z 24 hodín 23 prespala, nejedla, ku koncu si už nič nepamätala, ani to, že je tak veľmi chorá. Keď som sa jej pýtala, či vie, prečo sme v nemocnici povedala: Zase sa niečo posralo,” spomína jej mama.

Chceli, aby zomrela doma, ale nemohla. “Odmietli nás zobrať do domácej starostlivosti, že nemajú personál, aby sa o ňu postarali. To bol jej posledný víkend a v stredu zomrela,” vraví Žaneta Petrášová.

 
Každý člen rodiny sa s tou obrovskou stratou vyrovnával po svojom. “Manžel o tom nechcel hovoriť, syn to dlho nechcel prijať. Keby Dominika vyzdravela, čakala by ju transplantácia kostnej drene a náš syn Adam bol vhodným darcom. Ďakoval jej za to, že jej môže pomôcť a veľmi ju chcel zachrániť, mal len 13 rokov,” hovorí Žaneta.

Ona dcérinu smrť prijala po svojom. “Keď nás odmietli vziať do domácej starostlivosti, zisťovala som, prečo je to tak a ako sa to dá zmeniť,” vysvetľuje Žaneta a opisuje ako jej najviac pomohol košický hospic - súkromne v tom ako sa vyrovnať s obrovskou stratou, ale aj v tom,ako rozbehnú hospic v Nitrianskom kraji.

Dominika Petrášová zomrela v októbri 2014, o mesiac neskôr jej mama Žaneta Petrášová začala pomáhať rodinám s ťažko chorými deťmi. “Pomáhať sme začali najprv s manželovým autom a prevážali sme deti do nemocnice do Bratislavy, aby sme im ušetrili to čakanie na sanitku, ktorá zvážala viac detí,” hovorí. Licenciu na mobilný detský hospic Pod krídlami Dominiky dostali po dvoch rokoch, keď už mali priestory, lekárov a psychológov i prístroje.
   

 Žaneta Petrášová vraví, že väčšinou zvláda zdieľať utrpenie iných, ktorým si sama zažila.”Vždy si poviem, že už nič horšie ako smrť môjho dieťaťa sa mi nemôže stať. Je pravda, že veľakrát som s tým chcela aj seknúť, keď sme nemali na platy a deti som vozila ja sama. Ale potom prišlo poďakovanie od nejakej mamy a to vás zase nakopne, že je to správne,” hovorí.  Len minulý rok urobili s prevozmi 40-tisíc kilometrov. Chodia pravidelne na onkológiu a nosia tam drogériu a hračky, aby pomohli rodinám, kde pre chorobu dieťaťa vypadol jeden príjem. V starostlivosti majú momentálne dve rodiny, ďalším pomáhajú prejsť obdobím po strate dieťaťa.

Žaneta Petrášová hovorí o pekle, ktorým si sama prešla pokojne, Dominiku spomína často a s úsmevom. Do zmenárne prišla so svojím 8-mesačným synom Oliverom. “Vždy som chcela mať tri deti a potom, čo sa nám to stalo, ten pocit len zosilnel. Oliver je veľmi prepojený s Dominikou: tehotenstvo mi potvrdili na Dominikine meniny, narodiť sa mal v rovnakom mesiaci ako Dominika v apríli, ale narodil sa o mesiac skôr 15. marca - v deň narodenín môjho otca. Môj otec nikdy neoslávil 60 rokov, lebo čakal, kým Dominika vyzdravie. Keď zomrela, on prestal oslavovať. Verím, že to Oliverko zmení,” vraví dnes.

Malý Oliver sprevádza mamu všade, kam chodí. Žaneta Petrášová už štvrtý deň po pôrode vybavovala prvú pomoc rodine s chorým dieťaťom. S Oliverom prišla aj na charitatívnu novembrovú Sit Down Stories s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou, ktorú celú venovali mobilnému detskému hospicu Pod krídlami Dominiky.

Oliver mame pomáha vo všetkom, aj našu niekoľkohodinovú zmenáreň zvládol bez plaču. Veľa sa usmieva. Najviac, keď sme mu na mobile ukázali fotku jeho nebohej sestry - Dominiky.  



PARTNERI:
www.stayunique.sk / obchod s vášňou pre makeup
Makeup – Mgr. Katarína Kondákorová, StayUnique Make-up Artist
Hair
http://www.paradis.sk/ kaderníctvo
Styling: www.eleganta.sk / módny salón

Priestory: Natáčanie v priestoroch Stayunique.sk https://www.stayunique.sk/showroom.html

 

Doprava ZDARMA  pri nákupe nad 60 Eur